Tip na cyklovýlet (2.): Furkapass+Grimselpass

Autor: Róbert Žilka | 19.8.2011 o 8:00 | Karma článku: 8,54 | Prečítané:  2610x

Od mojej rekordnej cyklotúry už prešiel viac než jeden rok. Preto som sa rozhodol podniknúť túru o niečo "exotickejšiu". Jej cieľom nemohla byť iná destinácia než Švajčiarsko. Keď vám za chrbtom vyviera Rýn, štvortisícovky sú takmer na dotyk blízko a večné ľadovce akoby zastavili čas. Cyklistické rekordy sa lámali aj tu...

Smerové tabule v podhorskej obci HospentalSmerové tabule v podhorskej obci HospentalRóbert Žilka

Vitajte vo Švajčiarsku

Keďže mám rád ten pocit, keď si po zdolaní náročnej horskej prekážky môžem užiť svižný zjazd (a zápach spálených brzdových platničiek...), rozhodol som sa tento rok vziať si so sebou do Švajčiarska aj svoj bicykel. Ukázalo sa, že to bola vynikajúca voľba.

Neverili by ste, že rozlohou taká malá krajina akou je Švajčiarsko, ponúka toľko možností na športové vyžitie. Vďačí za to najmä svojej geografickej polohe (v srdci Európy, ako hovoria), ktorá predurčuje obyvateľov tejto krajiny k aktívnemu tráveniu svojho voľného času. Možno aj preto je Švajčiarsko tak úspešné, pretože ľudia si dokážu svoje sily zregenerovať v tom najkrajšom prírodnom prostredí. Vysoké hory, nespočetné množstvo jazier s krištáľovo čistou vodou a premyslený systém (cyklo-) turistických chodníčkov a ciest. Navýstižnejšie pomenovanie Švajčiarska pre aktívnych cykloturistov je tak dozaista Veloland Schweiz, pre peších zas Wanderland Schweiz.

Tu by som sa pozastavil nad pomenovaním bicykla-len málokde vo Švajčiarsku sa stretnete s nemeckým Fahrrad. Zaužívané je francúzske slovíčko Velo.

Alpenpässe

Možností na cykotúru bolo priveľa, tak som si pomohol internetom, kde som natrafil na zaujímavú stránku venujúcu sa hodnoteniu alpských priesmykov (Pässe). Okrem samotnej trasy som musel zvažovať aj časovú stránku a vzdialenosť cieľovej destinácie, nakoľko môj InterRail One Country Pass mi umožňoval využiť len 24 hodín z jedného konkrétneho dňa, takže ráno odchod z domu, večer návrat.

Okrem toho som musel dlho-predlho čakať na umúdrenie počasia, ktoré bolo až doteraz mimoriadne vrtkavé. Na pár dní sa však obloha predsa len ukázala v sýtomodrej paráde a na základe podrobnej predpovede som si na svoj výlet vybral štvrtok 11. augusta.

Najznámejší alpský priesmyk je dozaista Gotthardpass (2106 m.n.m.), avšak ten z môjho zoznamu vypadol ako prvý, keďže každodenné viackilometrové zápchy pred Gotthardským diaľničným tunelom hnali mnohých vodičov práve na starú cestu, obzvlášť v takom peknom počasí aké panovalo v deň "D". Tento priesmyk je však špecifický ešte jednou-úplne pôvodnou cestou-tvorenou tzv. mačacími hlavami, čo však nie je veľmi príjemné pri šliapaní dokopca, nie to ešte pri zjazde.

Ďalším adeptom bol Nufenenpass (2478 m.n.m.). Ten však bol príliš dlhý (38 km) na to, aby som zvládol dva priesmyky za jeden deň.

Najkrajší alpský priesmyk, ktorý som však videl len z "paluby" auta, je dozaista Sustenpass (2224 m.n.m.) s výhľadmi na alpské ľadovce a krásnymi cestnými tunelmi, ponad ktoré tečú ľadové vodopády. Ten je však taktiež príliš dlhý (a príliš "plochý").

Najvyšším alpským priesmykom vo Švajčiarsku je Umbrailpass (2501 m.n.m.), ten sa však nachádza až na hraniciach s Talianskom v kantóne Graubünden, čo bolo z môjho východiskového bodu (Uster ZH) časovo nedostupné.

Vo Švajčiarsku sa nachádza ešte asi 90 ďalších väčších či menších priesmykov, z ktorých najvyššie hodnotenie podľa vyššie uvedenej stránky mal v čase plánovania mojej cesty Grimselpass (2165 m.n.m.) Pozrel som si video z prejazdu tohto priesmyku a to ma len utvrdilo v tom, že to bude stáť za to.

Je rozhodnuté

Ku Grimselpassu som pridal Furkapass (2436 m.n.m.), ktorý je tretím najvyšším (ale prvým na osi západ-východ) alpským priesmykom krajiny helvétskeho kríža a mal som tak na mape vytvorený pekný polkruh so štartom aj cieľom na žel. stanici.

Göschenen-Meiringen

Výlet sa teda začína v podhorskej stanici Göschenen (1111 m.n.m.) priamo pred slávnym železničným Gotthardtunnel-om (ca. 15 km).

Göschenen

Prvý vlak z Usteru do Zürichu bola obligatórna poschodová súprava siete S-Bahn. Problém je však v tom, že preprava bicyklov je v čase 06:00-08:00 a 16:00-19:00 zakázaná. V týchto vlakoch síce bývajú len námatkové kontroly (Stichkontrollen), avšak riskovať 80,- CHF pokutu by nebolo veľmi zodpovedné, berúc do úvahy najmä švajčiarsky zmysel pre dodoržiavanie pravidiel. Ako povedal jeden sprievodca: "Immer findet man Idioten, die die Bahnpolizei anrufen". Zostávalo zaplatiť tučných 18,- CHF (pri rekordnom kurze takmer 1 CHF:1 €) za Velo-Tageskarte zum ganzen Preis. Rezervácie miest pre bicykle sú povinné (ďalších 5,- CHF) len v naklápacích súpravách ICN. Pri jednorázovej jazde (Kurzstreckenbilett) vlakom zaplatíte za bicykel toľko, koľko stojí obyčajný lístok, t. j. celé cestovné. Preto sa väčšinou oplatí Tageskarte.

Nakoniec sa ukázalo, že výjazd aj o ôsmej hodine rannej je dostatočne včasný. Prestup v Zürichu na InterRegio do Zugu, odtiaľ S-Bahn do Arth-Goldau a z Arth-Goldau do Göschenen ďalším InterRegiom. Touto trasou sa dá ísť aj priamo, ale nie v uvedenej časovej polohe.

Už v Zürichu sa v IR tlačilo 6 cyklistov, ktorí ďalej pokračovali presne ako ja, v smere Göschenen, takže som aspoň nezablúdil pri ostrom prestupe na stanici v Zugu.

Arth-Goldau prinieslo prekvapenie v podobe totálne nabitého vozňa pre bicykle a tak som musel zariskovať prepravu bicykla v poslednom vozni. Nenechám si predsa niečo na svojom stroji pokriviť. Keďže ako jeden z mála vlakov nebol konceptu push&pull, nebol to žiaden problém a ani sprievodkyňa nemala žiadne výhrady.

Všetci cyklisti von...

To najhoršie na začiatku

Na začiatku ma čakalo 6-kilometrové tiahle stúpanie v smere Andermatt (1447 m.n.m.), kam však viedla alternatívna trasa voči Gotthard-Strassentunnel. Dalo sa očakávať, že po dlhodobo nepriaznivom počasí sa vyroja na cesty turisti, ale to, čo som zažil na týchto šiestich kilometroch, som skutočne nečakal: cyklisti, motorkári, autá, kamióny, autobusy, takmer žiadne krajnice a väčšinový úsek v tuneli (nazývaný Galerie-zo strany údolia polootvorený).

Göschenen-Andermatt

Kompenzáciou bola prenádherná scenéria (a to som nevedel, čo ma ešte len čaká), najmä však železnička zarezávajúca sa do alpského skalného masívu.

Göschenen

Pri slávnom Teufelsbrücke (Čertov most) sa ukázal um švajčiarskych inžinierov zakomponovať svoje diela sťaby prirodzene do nedotknutej prírody.

Teufelsbrücke

Po Andermatt som sa snažil držať za jedným cyklistom, aby sme samostatne nevytvárali dvojnásobnú prekážku pre ostatných účastníkov cestnej premávky.

Teufelsbrücke

Naprieč údolím

V Andermatte sa väčšia časť premávky odklonila na východ v smere na Oberalppass (2044 m.n.m.) a ja som si tak konečne mohol užívať pohodovú jazdu s vetrom v chrbte údolím do obce Hospental (1493 m.n.m.), ktorá je križovatkou do ďalších smerov: Gotthardpass, Furkapass.

Práve odtiaľ je počítaný začiatok "Furky", čo za obcou Realp (1536 m.n.m.) dokumentovala aj značka "Steigt 890 m auf 13 km". Naschvál som si nevybral opačný scenár-najskôr Grimselpass a potom Furkass, pretože by som bol šiel do kopca namiesto celkových 25 až okolo 36 km a o výškových metroch ani nehovorím.

Po Realp sa šlo relatívne plocho a svižne (miestami aj 35 km/h). Ďalej ma hnal vietor do chrbta a prekrásne pohľady, opäť aj na úzkorozchodnú železničku, po ktorej premáva aj legenrádny Glacier Express (St. Moritz-Zermatt a späť).

Urserental

Hor sa na horu!

Skutočný cyklistický zážitok sa začal tesne za obcou Realp, kde cesta začala prudko naberať výškové metre a kľukatiť sa do nespočetného množstva ostrých vracákov. Únavu však opäť tlmila nádherná horská scenéria a klesajúca teplota vzduchu.

Urserental

Kvalita cesty bola na slovenské pomery ukážková, no prekvapila ma značka upozorňujúca na nerovnosti na ceste v dĺžke 12 km (teda až po samotné sedlo). Aj to je dôkazom švajčiarskej náročnosti.

Premávka bola v čase obeda mierna. Dvaja jej účastníci mi nezávisle od seba dokonca cez otvorenú strechu kabrioletu (Holanďan a Švajčiarka) zdvihli palec, tak som im dychčiac odzvonil a zakýval aj ja. S väčšinou cyklistov rútiacich sa dolu svahom som sa zdravil taktiež, aj keď sa to niekedy minulo účinkom.

Wasserfall

Zarážajúce však pre mňa boli všadeprítomné kravy (ca. do nadm. výšky 2200 m.n.m.), ktoré "bimbajúcumi" zvonmi na krkoch a charakteristickým zápachom dotvárali alpskú kulisu takmer k dokonalosti. Ako napríklad táto, slúžiaca ako reklama na predaj domáceho syra...

Käse zu verkaufen

... alebo tieto...

Kühe am Weiden

Niekde v týchto miestach (ca. 2200 m.n.m., kde sa mimochodom nahrával jeden z dielov J. Bonda) som začínal už pociťovať miernu vyčerpanosť, a tak som sa zastavil pri najbližšom hoteli, kde som si doprial občerstvenie z vlastných zásob, keďže na WC nebola pitná voda. Mimochodom, WC bolo spoplatnené sumou 2,- CHF (áno, v prepočte takmer 2 €). Ale človek si predsa len tak kdesi nedovolí "poškvrniť" túto panenskú krajinu.

Furka-Dampfbahn

Po načerpaní nových síl som sa pobral ďalej v ústrety Passhöhe vo výške 2436 m.n.m., kam sa šlo už len miernym stúpaním. Na vrchole tejto túry bolo množstvo zahraničných turistov, ktorí znemožnňovali odfotiť sa pri značke s nadmorskou výškou. Výhľady boli fantastické, najmä pokiaľ ide o serpentíny na zjazde do obce Gletsch (1759 m.n.m.).

Furka-Passhöhe

Zjazd

Teplota už bola nepríjemne nízka (cca 8-10 stupňov), tak som sa strmhlav pobral dolu kopcom. Mimochodom, horské sedlo Furkapass je zároveň rozvodím medzi úmorím Severného a Stredozemného mora.

Zjazd+Grimselpass v pozadí

Tu som snáď po prvýkrát v tento deň výraznejšie použil brzdy. Dolu som natrafil na parný vláčik spoločnosti Furka-Dampfbahn, premávajúci po väčšinu leta raz za deň v oboch smeroch, avšak nie cez Basistunnel, ale po povrchu s panoramatickými výhľadmi na horské scenérie. Je to jedna z mála neelektirfikovaných tratí Švajčiarska.

Furka-Dampfbahn

Dolu kopcom sa striedali vysoké a nízke rýchlosti kvôli početným serpentínam. V údolí v obci Gletsch bola teplota omnoho vyššia, a tak som si urobil ďalšiu "energetickú" pauzu, kde už bolo aj nespoplatnené WC.

Furkapass pohľadom z Gletsch

Ťažšia polovica túry bola za mnou a z nadmorskej výšky 1759 m.n.m. už len zostávalo vyštverať sa na 2165 metrov vysoký Grimselpass a pustiť sa dolu. Tento výškový rozdiel delilo len 6 km jazdy, avšak dostatočne strmých. Ukázalo sa, že výjazd nie je taký náročný ako na "Furku", ale to platí len pre túto stranu (južnú) profilu.

Grimselpass-Passhöhe

Zo severu (Innertkirchen) je to oveľa náročnejšie, nakoľko sa stúpa kontinuálne vyše 30 km. Výhľady sú tu však podľa mňa oveľa krajšie než na Furke.

Grimselpass

Najmä vďaka množstve menších či väčších jazierok...

Grimselpass

Aj flóra bola o čosi pestrejšia.

Grimselpass

Zjazd z Grimselpassu bol poznačený pomalými autobusmi, z ktorých jeden sa mi na rovinke (samozrejme, dolu kopcom) podarilo predbehnúť. Išlo o maďarský autobus, takže si viete predstaviť jeho jazdu po horských serpentínach :-)

Grimselpass-Nordflanke

Keď sa početné serpentíny pominuli, dobehli ma cyklisti na pretekárskych cestných strojoch. Snažil som sa s nimi držať krok. Podarilo sa, ale len pokiaľ sa kopec nezmenil v rovinu a neprajavil sa tak odpor mojich širších crossových plášťov.

Nový rýchlostný rekord

Čo som však nečakal, bol dlhý cestný tunel, našťastie v úplnej rovine. V ňom som nielenže dobehol "unikajúcich" cyklistov, ale som takmer nič nevidel kvôli slnečným okuliarom. Keďže odpor vzduchu bol v tuneli minimálny, začali sme dobiehať aj "plazúce sa" autá. To som už musel sklopiť zrak na tachometer: 81,3 km/h. Škoda, že sme už museli brzdiť...

V údolí sa opäť citeľne oteplilo a už pred obcou Innertkirchen, kde sa pravá Grimselstrasse končí, sa mi stratili všetci cyklisti. Ja som však pokračoval (akoby naprotiveň ešte cez 1,5 km dlhé stúpanie a následné klesanie) k najbližšej železničnej stanici Meiringen, z ktorej som sa ozubenou železnicou vyviezol na Brünigpass (1008 m.n.m.) a dolu som sa po najbližšiu stanicu zviezol opäť na bicykli. Najväčší zážitok tak mali v stanici Lungern moji spolucestujúci v tom istom vlaku, ktorých som nastupujúc pozdravil dokonca dvakrát za sebou ;-)                                                                                                                               Vyslúžil som si dokonca aj malý aplauz...

Záver

Každému cyklistovi, ktorý má rad horské túry, nezostáva v živote nič iné než aspoň raz v živote navštíviť jeden z alpských priesmykov. Je to fantastický pocit. A okrem iného, človek má potom pocit, že na Slovensku ho nečaká nič ťažšie (a krajšie). Ak o nejakom takom cyklistickom nápade náhodou viete, sem s ním!

 

Zoznam bibliografických odkazov:

Furkapass, 2006. BikeCam.ch. [online]. 2006. [cit. 18.8.2011]. Dostupné na internete:                http://bikecam.ch/paesse/pass_furka.htm

Furkapass. Veloland Schweiz. [online]. [cit. 18.8.2011]. Dostupné na internete:          http://www.veloland.ch/de/orte_detail.cfm?id=329738

Gotthardpass, 2006. BikeCam.ch. [online]. 2006. [cit. 18.8.2011]. Dostupné na internete: http://bikecam.ch/paesse/pass_gotthard.htm

Grimselpass, 2006. BikeCam.ch. [online]. 2006. [cit. 18.8.2011]. Dostupné na internete:   http://bikecam.ch/paesse/pass_grimsel.htm

Nufenenpass, 2006. BikeCam.ch. [online]. 2006. [cit. 18.8.2011]. Dostupné na internete:  http://bikecam.ch/paesse/pass_nufenen.htm

Profil-Grimselpass, 2003. 4Biker. [online]. 8/2003. [cit. 18.8.2011]. Dostupné na internete: http://www.strassen4biker.de/Grimselpass/ProfilGrimselpass.2003.asp?width=600

Sustenpass, 2006. BikeCam.ch. [online]. 2006. [cit. 18.8.2011]. Dostupné na internete:   http://bikecam.ch/paesse/pass_susten.htm

Umbrailpass, 2006. BikeCam.ch. [online]. 2006. [cit. 18.8.2011]. Dostupné na internete:   http://bikecam.ch/paesse/pass_umbrail.htm

Velobilet für den Veloselbstverlad, 2011. SBB. [online]. 2011. [cit. 18.8.2011]. Dostupné na internete: http://www.sbb.ch/abos-billette/billette-schweiz/velobillette.html

ViaMichelin, 2011. [online]. 2011. [cit. 18.8.2011]. Dostupné na internete:                  http://www.viamichelin.com/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?