Keďže som na poriadnej dovolenke pri mori nebol už takmer 7 rokov a od posledného kontaktu s morom/oceánom (Írsko/2008) ubehol už takmer rok, rozhodli sme sa s maminou, že podnikneme dovolenku v Bulharsku, pretože je stále lacnejšie ako Slovensko, kríza znížila ceny ubytovania a najmä tamojšiu krajinu poznáme. Išli sme, ako sa hovorí, na blink, pretože sme presvedčení, že cestovné kancelárie berú za sprostredkovanie pobytu a ostatných náležitostí s ním spojenými, neprimeranú "províziu".
Keďže doprava na miesto určenia býva u mňa spravidla najväčším zážitkom z celej dovolenky, venujem jej tento rozsiahly priestor :)
Výber dopravného prostriedku
Zo začiatku sa nám zdalo stráviť vo vlaku takmer 30 hodín (vrátane pobytu v staniciach) nemysliteľné, tak sme uvažovali nad možnosťou, že využijeme niektorú z leteckých spoločností. Lenže tá niektorá (a bohužiaľ, jediná) spoločnosť bola práve SkyEurope, ktorá už v tom období bola pod ochranou pred veriteľmi, a tak sme nemali odvahu podstúpiť také riziko, že by sme ostali visieť niekde na letisku, alebo že naspäť pôjdeme stopom...
Preprava autobusom na dlhé vzdialenosti je v našej rodine (s výnimkou jedného člena) tou najhoršou alternatívou.
Voľba tak predsa len nakoniec padla na vlak, ktorý bol v konečnom dôsledku aj najlacnejší a najpohodlnejší.
Kúpa lístkov
Železničná spoločnosť Slovensko ponúka výhodnú zľavu City Star, v ktorej je zakotvený princíp, že so zvyšujúcim sa počtom cestujúcich sa zvyšuje aj zľava pre každého ďalšieho spolucestujúceho. Prvý človek zaplatí 100% z ceny lístka, druhý 50%, tretí 33%... Lístok má platnosť 2 mesiace a platí na cestu tam aj späť. (Podmienky zľavy sa však pre rôzne štáty líšia, aj keď sa so City Star dá cestovať aj inam) K lístku je nevyhnutné zaobstarať si aj lôžko, prípadne ležadlo, ako to bolo aj v našom prípade. Najlepšie na tomto produkte je, že cena je fakticky fixná bez ohľadu na to, z ktorého mesta na Slovensku cestujete. (do BA teda idete de facto zadarmo) Tu vznikla komická situácia, keď sme si chceli objednať lôžko (kupé á 4 miesta-druhá trieda resp. 2 miesta-prvá trieda). Lenže miestenku do kupé lôžkového vozňa je možné vydať len osobám rovnakého pohlavia (ak necestuje sám) a v prípade, že chcú byť spolu v jednom kupé viacerí (čo je v prípade cesty na dovolenku viac ako bežné), musia zvoliť iné možnosti... Rodinám s členmi rôznych pohlaví teda nezostáva nič iné, ako si rezervovať miesto v ležadlovom vozni (kupé á 6 miest) a ak chcú byť v 6-miestnom kupé napríklad 4 ľudia sami, musia zaplatiť za všetkých 6 miest, prípadne dúfať, že budú bez iných spolucestujúcich. Zaujímavé je, že WC je vo vozni pre všetkých a ešte sa tam aj fajčí. To nevadí nikomu...
Pri rezervácii lístkov odporúčam učiniť tak aspoň 1 mesiac pred plánovaným odchodom, nakoľko voľných miest nie je často nazvyš. Nám sa tak dovolenka natiahla až na 25 dní vrátane cesty, keďže na skorší dátum neboli k dispozícii už nijaké voľné miesta a cestovať v chodbičke 30 hodín nie je veru žiadna sranda (pardon, pestvo :) ).
Bratislava hlavná stanica
V prípade, že cestujete priamo z Bratislavy, máte o problém menej, nakoľko z nej vlak odchádza o 04:56 (platí pre rok 2009; 13.12.2009 - nový GVD). Aby sme ho stihli, nemohli sme nastúpiť do vlaku s odchodom 02:52 z PB, nakoľko ten prichádza do BA 05:08, teda 12 minút po odchode vlaku do Bulharska. Jedinou možnosťou, ako nenaháňať vlak po Maďarsku, je vybrať sa z domu skôr a o 19:52 v PB nasadnúť na R 612 Ružín, v ktorom nás čakali nové veľkopriestorové vozne typu Bmpeer (http://www.vagonweb.cz/fotogalerie/SK/ZSSK_Bmpeer.php). Cesta v nich bola tichá, pohodlná a rýchlo ubiehajúca. Príchod do BA hl. st. bol o 22:08. Nemeškali sme.
Lenže čo v bratislavskej Hlavnej stanici takto v noci? Predtým ako o 23-tej stihli pozatvárať všetky reštaurácie a bufety sme si stihli dať akurát tak po káve za nehoráznu cenu 1,35 € (pre porovnanie, v ležadlovom vozni stojí 0,65 € a dostanete 2dl, a nie šáločku) a ísť na WC. Apropos, WC - neviem, či je to tak vždy, alebo len cez víkendy (cestovali sme v noci zo soboty na nedeľu), ale jednoducho sme po 23. hodine nenašli otvorené WC na celej Hlavnej stanici ani v jej okolí. Dosť ponižujúce pre hlavné mesto. Zhruba do jednej v noci sme sa motali po nástupištiach a sliedili, či niekde už nepristavili náš vozeň. Predsa sme sa dočkali a tešili sa, že sa budeme môcť usalašiť v kupé a trochu si zdriemnuť.
Okolo vozňa už postávali netrpezliví ľudia, a tak nám unavený sprievodca odomkol vozeň a kupé. Bola to moja prvá cesta ležadlovým vozňom a tak som bol plný očakávaní, čo všetko taká cesta obnáša. Boli to pre každého 2 plachty (jedna pod a jedna nad deku, žiadna povliečka), deka, vankúš, 1 povliečka na vankúš a ústna voda. Išlo o starý vozeň typu Bc (http://www.vagonweb.cz/fotogalerie/SK/ZSSK_Bc.php), vyrobený v roku 1979, ale všetko fungovalo tak ako má, ba dokonca WC bolo čistejšie ako v niektorých nových vozňoch. Tečúca voda, splachujúce WC, mydlo, toal. papier aj utierky boli samozrejmosťou. V kupé sme boli nakoniec len štyria, čo bolo aj tak dosť. Neviem, kam by si šiesti dovolenkári dali všetku batožinu...
Väčšina cestujúcich boli mladé rodiny s deťmi vrátane pivo popíjajúcich ocinkov, ktorí (nielen oni) si svoje telesné potreby boli nútení riešiť za odstaveným vozňom, nakoľko WC zakazovalo použitie v stanici. (V nových vozňoch sa používa vákuové WC - tzv. uzavretý odpadový systém, ktorý nepľuje na trať a ľudí pod mostami, ale má vlastnú nádrž, čiže žiadne obmedzovanie počas státia v staniciach.) Na pár hodín som zaspal a zhruba o pol piatej ráno ma zobudila rana, keď sa celý vozeň trikrát mykol a vydal k nástupišťu ťahaný motorovým posunovacím rušňom radu 721. Myslím, že dotyčný rušňovodič s kolegami posunovačmi si svoju rannú šichtu evidentne užívali - hluk motora to len potvrdzoval a ani na výhybkách či pri brzdení nás nešetrili. Pristavili nás obďaleč 2. nástupišťa, keď sa zrazu zo smeru od Prahy priblížila naša súprava R 471 Amicus z Prahy, na ktorú bol náš vozeň pripojený.
Maďarsko
Hneď za rušňom som sa cítil byť spokojný. Odchod prebehol včas. Nasledovala stanica Bratislava-Petržalka a hneď potom mierime za hranice, do maďarskej Rajky. Pripomeniem, že väčšina vlakov smerujúcich z Bratislavy do Maďarska jazdí cez NZ, Štúrovo a Vác do Budapešti.
V Rajke našu "Princeznú" (El. rušeň radu 263) vymenili za silnú V63-ku (3575 kW - veď aj bolo treba na 14 vozňov), s ňou sme uháňali po rovine a zhruba každých 10 minút stáli v nejakom malom meste... Toto ma na celej ceste štvalo najviac - z celkových 37 staníc vlak zastavoval 22-krát v Maďarsku. Teda tam, kde sa dalo ísť objektívne najrýchlejšie (maximum bolo niekde okolo 130 km/h), sme museli zastavovať ako nejaký posledný nočný osobák.
Osobitnou kapitolou bola stanica Budapest Keleti pu., kde z nevysvetliteľných príčin vlak nabral hodinové meškanie a to takmer vôbec neskrátil, práve naopak - rekonštrukcia tratí s premávkou len po 1 koľaji rozhodne nepriala rýchlemu tempu. Tu sme boli napojení na IC 375 Pannonia (Budapest Keleti pu. -Bucuresti Nord), ktorý sa ale ako Inter City vôbec netváril kvôli vyššie spomenutým dôvodom. Takisto sme zmenili smer jazdy a razom bol z prvého vozňa posledný.
Po monotónnej jazde maďarskou rovinou sme sa tesne popoludní konečne dovliekli na maďarsko-rumunskú hranicu do staničky Lökösháza, kde od nás odpojili "IC" Pannoniu, hodinky si poskočili o hodinu dopredu a pripojili ležadlový vozeň z Košíc, ktorý bol privezený s cestujúcimi na vlaku R 1381 Cracovia (Kraków - Lökösháza) a odtiaľ sme šli ako samostatná 5-vozňová súprava celým Rumunskom až na hraničný prechod Ruse.
Rumunsko
Na nielen moje počudovanie to bol jeden z najkrajších úsekov celej cesty. Zo začiatku síce len rovina, ale čim ďalej od hraníc, tým boli hory bližšie. Cez Karpaty je to čosi úžasné - mnoho tunelov, strmé zrázy a teplota nižšia aj o 10 stupňov ako v nížine. Prekvapili aj na pohľad kvalitné asfaltové cesty a niektoré moderné budovy. Bolo sa na čo pozerať, ale aj tak nebol konský povoz na ceste medzi kamiónmi žiadnou výnimkou. Prechádzalo sa aj okolo zrušených fabrík, ktoré svojim zovňajškom pripomínajú "staré zlaté časy" socialistické.
Za Karpatami nasledovala ďalšia rovina, ale už s viditeľne inou vegetáciou ako v Maďarsku. Zelene bolo už pomenej. To už sa však začína stmievať a my ideme spať.
Bulharsko
Ráno sa zobúdzame do teplého vzduchu prímorskej krajiny a ako tak pozerám, tentokrát sme druhý vozeň v poradí a za nami pribudli 4 vysoké vozne ešte sovietskej konštrukcie, ktoré viezli "bratov súdruhov" z ukrajinského Ľvova a Moskvy takisto do Burgasu. Lokomotíva v čele mi je akása povedomá a pripomína mi našu 242-ku.
Nemýlil som sa. Výrobca lokomotívy je Škoda Plzeň (ex- Závody V. I. Lenina), akurát má asi iný nápravový prevod - pre max. rýchlosť 130 km/h. Opäť raz analógia so socializmom, tentoraz so vzájomnou spoluprácou krajín v rámci RVHP. V stanici Kaspichan sa opäť mení smer jazdy a s hodinovým meškaním, ale predsa, sme zastavili v našej cieľovej stanici Burgas.
Len tak mimochodom - Bulharsko má elektrifikovaných až 62% celkovej dĺžky svojich železničných tratí, čo je z východoeurópskych štátov najviac. Slovensko má elektrifikovaných cca 43% tratí.
Bola to krásna dovolenka :-)
Cesta späť
Odchod vlaku z Burgasu bol o 19:26 - včas. Jazda prebehla bez závažnejších komplikácií a zmien oproti našej prvej ceste. Jedinou snáď boli naši ctení spolucestujúci, ktorí svojmu decku nekúpili lístok, ktorý vzhľadom na svoj vek nepotrebovalo a zrejme rátali s tým, že nebude plne obsadené kupé. Mýlili sa. Niekde však sedieť a spať muselo. Mali sme byť teda šiesti dospelí a jedno dieťa s kočíkom v jednom 6-miestnom kupé. A čo s batožinou ? Oni na to: "Budeme spať striedavo na dvoch ležadlách". S hlavou v smútku, či skôr v nervoch, sme sa obrátili na sprievodcu a ten učinil alternatívne rozhodnutie a otvoril nám po dohode so spolucestujúcimi "rezervné" kupé, kde sme nakoniec boli len dvaja a cestu sme si tak dosýta a v maximálnom (v rámci technických možností daného vozňa) komforte užívali, pokiaľ sme neprišli na maďarské hranice. Tam sme opäť nabrali meškanie, tentoraz zrejme kvôli zmeškanému prípoju z Bukurešti - "našej slávnej" IC Pannonii. Niektorí cestujúci to zdôvodňovali svojskou logikou - údajne kvôli zlým slovensko-maďarským vzťahom a preto sa vraj ani neunúvali dohnať meškanie.
Ďalší dôvod na "radosť" mali tí, ktorí cestujú prípojom z BA smerom do ZA a ďalej, tak ako aj my. Náš vlak mal mať do BA príchod o 23:19 a posledný nočný prípoj R 615 Zemplín odchádza z BA o 00:10. Sprievodca nám oznámil, že sa nemusíme zbytočne radovať, keďže od júna (bola druhá polovica augusta), kedy vlak do/z Bulharska premáva, tento prípoj v BA stihli len trikrát. Takže až po hranice, s pravidelnými zastaveniami zhruba v 10-minútových intervaloch, sme tŕpli, či ho stihneme. No mali sme obrovské šťastie - vlak dorazil do cieľa presne o polnoci. Vyhli sme sa teda nášmu "plánu B", a síce čakať v BA - hl. stanici na ďalší vlak do PB 6 (!) hodín. Chvalabohu.
V nočnom rýchliku do Humenného bola atmosféra typická pre posledný nočný vlak - pospávajúci, sem-tam pripití a v zamknutom kupé fajčiaci ľudia. Jeden pospávajúci to však mal zrátané, keď ho železničná polícia spokutovala sumou 15 € za to, že s obutými sandálami spal krížom cez 3 sedadlá. Keď muži zákona odišli, naštvane zasunul dvere kupé a šiel si na WC zapáliť...
Týmto zážitkom sme na konci našej nezabudnuteľnej dovolenky.
